Exchange in USA

Môj posledný (zároveň prvý) článok nebol úplne dokončený. Takže… Prečo by mi stavebná priemyslovka mala prekážať v štúdiu v zahraničí? Kliknite a dozviete sa

V podstate neprekáža. Lenže som mala jeden problém. Táto škola mi neposkytuje možnosť robiť rozdielové skúšky. Čo to znamená? V prvom ročníku sa zoznámim so všetkými či už učiteľmi alebo žiakmi a nakoniec spolužiakom oznámim: „hej ľudia, bolo nám fajn, no v auguste odchádzam na študijný pobyt, takže tento bol môj prvý a posledný rok s vami.“ Poďakujte pánovi riaditeľovi, ktorý nedovolí robiť rozdielové skúšky a po návrate ma zaradí do druhého ročníka.

Prečo to bol/je pre mňa problém? Jednoducho som to nechcela. Stratiť rok, spolužiakov, v tretej triede sa na nich pozerať ako si užívajú posledný rok, pripravujú sa na maturity a ja kysnem medzi 17 ročnými. Navyše aj roky mi zle vychádzajú takže maturovať budem (ak vôbec ) ako 20 ročná. Ďakujem pekne neprosím si.

Teraz si poviete: Za také hlúposti by nešla do Ameriky? Koľkí túžia vidieť svet za veľkou mlákou, ale nemajú príležitosť či už z finančných alebo iných dôvodov. A ona by to len tak zahodila? Kvôli jednej triede? Tá je trafená.

Áno, fakt som nad tým rozmýšľala. Rozmýšľala? Odriekla som USA. „Nestojí mi za to“. A nepočúvala som nikoho kto ma chcel presvedčiť o opaku.

Podala som prihlášku na stavebnú. Prijali ma ako 2. zo 112 uchádzačov (treba sa pochváliť ) v máji som sa zapísala, v septembri nastúpila jeseň, tým aj nový život. Rysovali sme od nemoty do nemoty, až ma to prestalo baviť a v decembri som si povedala: „mám toho dosť (to som ešte nevedela čo ma čaká v druhom polroku ), nebolo by až také zlé vypadnúť na rok za Atlantický oceán.“

Ako som sa teda rozhodla? Dozviete sa v nasledujúcom článku

This entry was posted on Monday, August 1st, 2011 at 3:05 pm and is filed under Prípravy pred cestou. You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.