November 19th, 2009
Kenty: Po veeeeeeeeľmi dlhom čase
Je to už pár mesiacov čo som nepísal na našu stránku, a prakticky od rozhodnutia, že ju s Peťom zaplatíme aj na tento rok, som sa o ňu takmer vôbec nestaral. V poslednej dobe to tu ale opäť začína ožívať, a ja nemám moc čo robiť, tak som si povedal že napíšem.
Tak čo sa medzi časom zmenilo? S pomerne slušnou dávkou šťastia sa mi podarilo ukončiť tretí ročník doma na Slovensku, a to dokonca s prospechom 1,1,2. Mal som skutočne nehorázne šťastie, ale zase na druhej strane to bolo oveľa jednoduchšie ako som predpokladal. Kvoli skúškam som dokonca musel posúvať letenky, lebo škola mi nevedela dať termín pred mojim odchodom. Teraz si tu už ale užívam môj senior year (maturitny rocnik). Moje predmety su pomerne jednoduche, mam American lit, Street law, Pre-calculus, Art a Spanish 1. Španielčinu som si už nemusel brať pretože som mal dosť kreditov už zo všetkého, ale potreboval som 5 predmetov a tak som si povedal že španielčina bude zaujímavá. Nakoľko som tam asi tak o tri roky starší ako ktokoľvek iný z triedy tak som sa ani moc nemýlil. Začiatkom novembra som robil SAT a výsledky by som mal dostať pravdepodobne niekedy budúci týždeň. TOEFL robím pozajtra, a akurát zisťujem, že naposledy som sa na neho pripravoval ešte minulý kalendárny rok, tak uvidíme ako to dopadne. Ako už z tohto zrejme vyplýva, mojim jediným cieľom na tento rok je dostať sa na dobrú vysokú. Akurát dnes som robil common application , minulý týždeň som písal esej, ktorá sa prikladá k tejto prihláške. Takisto sa mi podarilo (zatial len neoficiálne)dostať sa do Nation Honor Society. V rámci prihlášky som musel opäť raz napísať esej, ktorú moje okoli okomentovali so frázami ako “Vidím, že bullshitovanie ti fakt ide” alebo “s takými klamstvami by si mal ísť do politiky”. Skutočne, keď som to po sebe prečítal tak ma skoro naplo, fakt som neveril že ja som schopný tak nehorázne klamať. Ale ako sa hovorí, papier znesie všetko.
Po futbalovej stránke sa mi už od začiatku roka smola lepí na päty. Hneď na prvom zápase som dostal ranu kolenom pod oko a ešte týždeň som chodil po škole ako obeť domáceho násilia. Hneď na druhom zápase sa mi podarilo pre zmenu zlomiť si ruku, a s touto zlomeninou odohrať ešte cez 60 minút, čo ma odstavilo od chytania na viac ako mesiac. Konečne sa mi podarilo ale dostať sa späť do formy a tento víkend budem konečne po skoro 50tich dňoch hrať zápas. Radšej nechcem vedieť čo sa mi stane tentokrát.
A po nejakej spoločenskej stránke to tu nieje nič moc. Všetci, ale doslova všetci najlepší kamaráti z minulého roka sa už nevrátili a tak to tu pripadá ešte viacej ako väzenie. Na izbe mám Kostaričana, Portoričana a Venezuelčana, čiže po anglicky sa toho u nás veľa nenahovorí. Dvaja z nich hovoria o tom, že sa chcú presťahovať, tak uvidíme ako to dopadne, ani by mi to moc neprekážalo.
Nakoniec len chcem povedať, že po tom pomaly roku a pol čo funguje táto stránka, po všetkom tom čase čo exchangu venoval Peťo, ale aj ja a ďalší autori, by bola veľká škoda keby sme proste skončili. Keď si spomeniem ako sme museli exchange obhajovať na našom školskom fóre a ako sme sa dozvedali koľko zaujímavých ľudí nám sem chodilo sa mi koniec proste nezdá ako vhodné riešenie.