Exchange in USA

Zdravím po dlhšej odmlke, za ktorú sa vám zároveň aj ospravedlňujem… No ak si myslíte, že budete mať v USA kopu voľného času, tak sa poriadne mýlite. Teda aspoň u všetkých členov týmu to tak rozhodne nie je.

No pome teda rovno na vec. V minulom článku som vám písal o Lockdowne na mojej škole. Ako to dopadlo? Prežil som, veď kto by vám potom písal články. Jednoducho som odišiel zo školy s kamarátom a neskôr sme išli hrať futbal. Americký futbal. Po prvý krát v mojom živote, našťastie ma vceľku šetrili…

Ale nie o tom som chcel.

Ako sa stať tak slávnym na americkej high school, že vas bude každý jeden študent poznať? Chodte na nejaký školský výlet. V mojom prípade to bolo ďaľšie College Fair, miesto, na ktorom sa stretnú zástupcovia univerzít, a prezentujú svoje školy, dávajú vám informácie, letáky, máte možnosť sa s nimi porozprávať, získať kontakty… Oukej prvý krok máte za sebou. Čo ďalej? Zarozprávajte sa s nejakými ľudmi, že premeškáte zraz pred odchodom. Nevnímajte okolie, sústredte sa iba na rozhovor, jedná sa predsa o dôležité informácie. Ďalej potrebujete “zodpovedný” sprievod, ktorý si neskontroluje pri odchode zoznam žiakov. Teda je tu aj druhá varianta. Sadnite si s chalňom, ktorý sa volá rovnako ako vy, v mojom prípade Peter

Uprostred rozhovoru vám zazvoní telefón. Pítr, where are you? Kde by som mal byť, som v budove. Uf, mal by si asi začať bežať, my stojíme na semafóroch. Samozrejme, že som to nestihol… Aj ma videli že im mávam. Aj to povedali šoférovi. No ten niežeby sa otočil, no pokračoval ďalej. Keď na konzulorku v autobuse začali vykrikovať, že tu chýba Peter, jej reakcia bola: Who wants candy? //Kto chce sladkosť?// Tomu to žartu (?) som doteraz nepochopil, no všetci sa na tom smejú ako šľahnutý. No osadenstvo busu sa nedalo… Konzulerka: však Peter sedí tam!  A ukázala na môjho spolusediaceho ( tento Peter bol čierny ). Reakcia autobusu? Not black Peter, we are missing WHITE Peter!!! Ďaľší kameňák, ktorý koluje po škole. Asi dve minúty mi na to zvoní telefón, kamarát mi volá, že keď sa vrátia do školy, tak sadne do auta a dojde po mňa. Vravím že nepotrebujem, medzi tým som už stihol zavolať grandmu, ktorá povedala, že po mňa v pohode príde. Prvý krát som v praxi využil GPS v ajFóne, bez neho by som nemal tušenia, kam po mňa má vlastne prísť…

Asi po šiestich minútach mi volá konzulerka, že kto po mňa príde. Vravím, že ďakujem pekne za záujem, ale nepotrebujem nič. Idem domov. Nepovedala mi ani slovo, aj keď som mal ísť ešte do školy na obed a zvyšné tri periódy.

Na druhý deň to bolo jednoducho niečo neskutočné. Každý známy sa ma pýta, že či je to pravda, že ako som sa odtial dostal domov. Každý. No potom sa to zmenilo, kráčam po chodbe, ľudia ma zastavujú a pýtaju sa ma, že či som to ja. Stojím v rade na obed, z každej strany otázky, to si ten exchange, ktorého nechali na Colllege fair? Ešte dnes, keď niekto začuje moje meno hneď spozornie a spýta sa typické: to si ty, čo ťa zabudli na školskom výlete? Samozrejme v doprovode smiechu Každý profesor. Každý študent. VŠETCI o tom vedia, všetci sa na tom rehotajú, všetci opakujú historku “we are missing WHITE Pítr!” a “who wants candy?”. Keď sa ma každý pýta, že ako som došiel späť do školy, odpovedám - ja som sa nevrátil do školy, išiel som domov. Fú, jednoducho, pre nich to je “iná káva”, že som sa neunúval vrátiť do školy. No povedzte, rozmýšlali by ste vôbec nad niečim takým? Ja som na to ani nepomyslel, však ma zabudli, čiastočne aj ich chyba…

Takže čo z tohoto vyplíva? Ak máte problémy s popularitou, “zabudnite” sa na školskom výlete. Ale nie Jednoducho si dávajte pozor, čo komu poviete. Amíci majú schopnosť vykecať všetko, aj to čo nevedia. Potvrdilo sa to u Heveho príbehu s pivom a potvrdilo sa to už aj mne - a teraz nemyslím len tento výlet. Keďže ste naviac exchange, záujem o vašu osobu je dvojnásobný. Treba to len vedieť využiť.

UPDATE: Prepáčte, ani som si neuvedomil, že som vlastne nenapísal prečo sme ten lockdown mali. To s tým strieľaním bola čisto kačica, ktorá vznikla vďaka tomu, že nám nič nepovedali. Čo sa teda vlastne stalo? Na škole bola bitka. Kamráti zosnulého chalaňa sa údajne pobili s čiernymi, ktorí mal hlúpe reči, nechceli si uctiť jeho pamiatku… No toto info mám z xtej ruky, jediné, čo je isté je to, že bola bitka. Za zvyšok by som ruku do ohňa nedal.

Ak nechcete nič zmeškať, prihláste sa pre odoberanie informácií o nových článkoch!

Your email:  
Subscribe Unsubscribe  

This entry was posted on Friday, October 3rd, 2008 at 11:45 pm and is filed under Zážitky z USA. You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.