Exchange in USA

26.august bol deň, keď som sa mal nadobro rozlúčiť s rodinou, kamarátmi, Slovenskom. Let prebehol bez problémov, zoznámil som sa s jedným Čechom, s ktorým som prekecal takmer celú cestu. Po prílete nas čakala imigračná kontrola, ktorá prebehla bez problémov a nasledoval baggage claim - na svoju batožinu som sa dosť načakal a strach z toho, že sa niekde stratila bol čoraz väčši a väčši… No nakoniec prišla. Nasledovala neskutočne únavná cesta z letiska JFK na hotel Sheraton.

Už už som si išiel vybalovať batožinu z kufra, ked mi bolo povedané, že o batožinu sa starať nemám. Rad prisiel na tzv. check in, kde sme museli odovzdat všetky papiere, doklady, vraj aby sa nam nestratili ( to je ale starosti o 16-17 ročných ľudí, ktorí majú stráviť v USA najbližší rok prakticky samy ). Na izbu som sa dostal s mojim známym z lietadla a jednej z členiek CIEE tímu sme naznačili, ze by sme na izbe privítali nejakého cudzinca. Nakoniec to bol ale Čech, ktorý musel spať na ruskej rozkladacej posteli, kým ja som sa vyvaloval na perfektnej ( asi so 6 vankúšmi ) vystlanej posteli a čumákal do bedne. Večera na spôsob švédskych stolov bola super, ovocie všetkeho druhu, cestoviny, lasagne, pečivo… Jedna vec ma však zarazila a neviem si na ňu zvyknúť doteraz: Američania chladia všetko, myslím, že by boli schopní zamraziť aj čerstvo upečený koláč. Ak netvorí polovicu objemu pohára ľad, tak potom aspoň tretina - čosi strašné. Ako už mnohí predomnou naznačili, heslo: ”Dajme všetko do chladu” platí všade v Amerike.

Časový posun ma mierne podlomil, takže som nestihol dopozerat zápas Roddicka so Santorom. Na daľší deň opäť švédske stoly, perfektná slanina, tolko som sa jej nenapchal hádam dohromady za celý posledný rok. A po raňajkách to začalo. Premietanie videií, vlastne všetko, čo sme uz vedeli, samozrejme, že som to bral na ľahkú váhu a tak to aj dopadlo, v ďaľších článkoch sa zmienim o tom, čo sa stalo. Neskvôr sme boli rozdelení do 4 tímov a robili ďaľšie hlúpe aktivity, radšej ani nebudem hovorit čo, lebo vam už teraz znechutím pobyt v New Yorku. Dostali sme vrecúškový obed - sendviče, vodu, čipsy a hor sa, NEW YORK ! Na tomto mieste by som chcel ešte podotknúť, že voda v NY sa delí na dve skupiny a to: Poľská jar - Poland spring - je to pramenitá voda bez bubliniek, ktorá sa dá piť a potom tzv. newyorske vodovody - niečo na sposob vody z bazena obohatenej chlórom.

Tak a teraz na samotný New York. Poviem vam pravdu, nebyť večere v Planet Hollywood ( kde sa servírovali perfektné cheeseburgery s hranolkami a časníci vám stále dolievali pepsi ), vyhliadky z Top Of The Rock a nočného New Yorku, asi by som zaspal v autobuse už okolo tretej poobede. Central park je jedna veľká nuda, teda z môjho pohľadu, park ako každý iný, len má veľké meno a je fakt obrovský, ďalej plavba okolo Liberty Island, samozrejme som čakal, že sa pôjde aj na samotnú Sochu slobody, ale mýlil som sa. No panoráma s mrakodrapmi bola aj napriek tomu veľmi, veľmi pekná.

Po návrate do hotela sme museli vyriešiť všetky formality ohladne leteniek, umiestnenia a času odchodu z hotela. Ten môj bol 6.30 a.m. Ako sa mi darilo a ako som prežil prve dni vo welcome family vám napíšem už o čoskoro. Preto vám odporúčam, aby ste sa prihlásili pre odoberanie e-mailov v políčku nižšie.

Your email:  
Subscribe Unsubscribe  

This entry was posted on Monday, September 1st, 2008 at 8:34 pm and is filed under Zážitky z USA. You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.