Exchange in USA

Čaute,

takže na začiatok sa vám predstavím, volám sa Jano Brunovský, som z Bratislavy a mám 17 rokov. Tu vám napíšem celý môj Americky príbeh, ktorý som zatial zažil.

Odletové info: rodinu a odlet som 30. augusta ešte stále nemal, a tak som sa už aj celkom oprávnene obával, že či vôbec odletím aj napriek tomu, že moja slovenská agentúra ( InterStudy ) ma ubezpečovala, že odletím, že podľa zákona musím do 31. augusta získať rodinu. A tak som sa 31. augusta dozvedel, že pôjdem do Ohia, mesta Akron, väčšieho ako Bratislava. Ale zrejme len dočasne - bola to totižto iba welcome family.

Let: let som si mohol vybrať, tak som si samozrejme vybral sobotu, aby som v piatok mohol spraviť ešte poriadnu rozlúčku. V sobotu o 8:00 som odlietal, spolu s veľkými očakávaniami. Let som mal poriadne dlhý, no našťastie som si našiel človeka, ktorý somnou letel do Atlanty. Let som mal na trase Bratislava - Praha - Atlanta - Akron. Celkovo asi 16 hodín s posunom - let prebehol bez problémov.

Prílet: priletel som neskoro večer, ale skôr ako som mal, čiže som čakal na letisku na moju hosťovkú rodinu. Prišli, a hneď sa na mňa vrhla pani v stredných rokoch, mierne pri sebe a hneď aj začala vtipkovat. Veľmi milá pani, povedal som si. A potom som zbadal asi 6 teenegerov a ďaľších 5 dospelých. Všetci ma začali objímať a zdraviť úplne super. Zrazu jeden s mladých ľudí na mňa spustil: “Čau, ja som tiež zo Slovenska, je tu úplne super!”. Zobrali ma do nejakého fastfoodu, uz ani neviem akého, všetci žrali ako prasce a bavili sa, len ja som spal. Prvý dojem, vceľku úžasný! Povedal som si: tu chcem zostať!

Prvé 4 dni vo welcome family: bol som v rodine koordinátorky, ktorá mala v dome okrem mňa aj iného exchange študenta z Nemecka ( super chalan ), dcéry ( 16 ) a ( 9 ). Dom bol veľký a pekný, mali aj 2 zlaté retrivery. Po celé 4 dni som doobeda nič iné nerobil, len chodil s koordinátorkou po meste ( samozrejme všade autom ) a po obchodoch - a to ma bavilo. Poobede sme išli všetci teenagari von, alebo sme doma pozerali filmy. V druhej rodine ( tieto 2 rodiny sa každý večer navštevovali ) boli traja Nemci a ten jeden Slovák, vážne super. Do školy som nechodil len preto, lebo v škole ktorá, bola v blízkosti už bolo prihlásených veľa exchange študentov, tak som tam nemohol chodit. V posledný deň môjho pobytu v Ohiu sme boli pozriet Amish people ( ľudia, ktorí žijú bez elektriny, chodia na konoch a obliekaju sa ako v 15. storočí ) //Poznámka admina: na Slovensku ich voláme “Mormóni”// Ale cestou späť som sa dozvedel strašnú správu. Sťahuješ sa do Mississippi. Síce som si priplatil za East coast, aj napriek tomu som sa sťahoval do “najväčšej riti nielen v USA, ale na sveta”. To mi na to povedal moj dedko.

Let #2: let prebehol taktiež bez problémov, aj keď som letel celý deň a cez najväčšie letiska aké sú, ale mal som az priveľa času na prestup, takže som to zvládol. Let bol Akron - Charlesville ( alebo tak nejako, obrovské telisko so 4 terminálmi v malom meste, sídlo USArways ) - Tampa - Atlanta - Meridian.

Prichod: bol som dost unavený z letu, vystúpil som s lietadla a hneď vlhko a teplo - 1. zlý bod. Prídem do príletovej haly a tam asi 10 ľudí - tak reku že to asi budú oni. Nejaké fotky a tak, zatial nič hrozné. Potom som si všimol týpka v tielku, bagandžoch a trakoch, tak že to bude asi nejaký ich priateľ. Ale nie. To je otec. A ešte celý potetovaný s kostrou na krku - 2. zlý bod. Moja nová koordinátorka si ma vzala ku stolu a strašne rýchlou a nezrozumitelnou Američtinou na mna spustila, ja úplne v kýbli, viete si predtavit, a až po 5 minútach som pochopil, že odo mňa chce moj mobil, nie číslo - 3. zlý bod ( doteraz mi ho nevratili! ) Bol som vážne úplne v koncoch. Zobrali ma do auta, celé špinavé a smradlavé od cigariet - 4. zlý bod. Cesta trvala asi 1,5 hodiny, za celú cestu host brat z Brazílie povedal asi 5 slov, ale s rodičmi som celkom kecal. Cestou sme boli pozrieť dom, do ktorého sa budu stahovat ( už sme tam ), aspoň to mi zdvihlo náladu.

Starý dom: po príchode do domu uprostred ničoho s príjazdovou prašnou cestou som hneď zaspal. Aj napriek neznesitelnému zápachu z cigariet, keďže fajčia v dome. A veľa. Všetko bolo špinavé a nie na svojom mieste, všade niečo. Takto som tam žil 2 dni, v úplnej depke, nemal čo robiť, pozeral telku, ani som nemohol byt veľa na PC. Zatial som sa bol aj v prírode trochu pozriet, všade su chrobáky a vtedy nebolo nikdy menej ako 35 stupňov ( Celzia ) a strašne vlhko. V tomto strašnom šase som v kuse pozeral CNN a tajne dúfal, že aj nás aspoň trochu zasiahne hurikán, nech mám aspoň o čom rozprávať. No nestalo sa. Raz pršalo.

Nový dom: na 3. deň ( myslím ) sme začali sťahovať tromi autami a začalo sa všetko na lepšie obracaž, aj Brazílčan uz sem tam niečo povedal. Mama je dosť veľa v robote, preto si myslím, že vsetko bude na svojom miesta tak najskôr za 3 mesiace, lebo OCO je podla mna nesvojprávny, čo mu poviem ja, to spraví. Ale je pracovitý, to hej, len hlúpy. Mestečko je malé, roztiahnuté, ale je tu ceľkom veľa teenagerov. Už aj malý 3 ročný parchant sa prestahoval sem ( doteraz bol u babky ) a je to čistá zloba.

Škola: skola je najlepšia v okruhu, maskota mám tigra a je 20 minút od môjho domu school busom. Černoši tvoria asi 50 percent na tejto skole, vyzerajú byť úplne normálni, len pred niektorími ma vystríhali, že tí robia s dorgami, že s nimi nič nemám mať a tak. Vela s nimi kamarát nie som. Inak ostatní ľudia sú super, je to tak, ako ostatni písali, vsštci sa chcú zoznámiť a rozprávať. Ako šport som si vybral soccer ( tu mám najlepších kamarátov ), ale zatiaľ netrénujeme, lebo sezóna začína až v novembri. Predmety som si vybral najtažšie ako sa dajú, som v senior class a aj tak to je lahučké, jediný problém mi robi economy, kde skoro nič nerobím. Inak sú učitelia fajn, majú rešpekt pred žiakmi, ale sú s nimi kamaráti. Dokonca jeden môj učiteľ ma zavolal na footbal game ( americký futbal ).

Po škole: takže je to tak, že hned po škole idem na bus a doma sa nudím. Oni totižto žijú tak, že skoro vôbec nechodia von. Dvaja chalani z tohto mestečka mi už ponúkli, že keď niekde pôjdu, tak ma zoberú. Dúfam, že hej, lebo tu vážne nie je čo robit. Najbližšie “veľké mesto” je Laurel - asi 15 minút cesty. Dúfam, že to nejako vykoumam aby som mal aj po škole čo robiť.

Weekend: každý piatok sa ide na footbal game, či domácu alebo vonku, to je ceľkom zábavné, veľká show a všetko okolo a potom sa buď ide na párty alebo do mesta. Neviem presne ako to je, lebo mňa ešte rodičia nepustili, ale keď nájdem šoféra a nbudem musiet ísť s učiteľom, tak to bude fajn. Soboty/nedele to vážne netuším čo robia, väčšina zrejme je doma. Berem to s optimizmom, spoznám ešte viac ľudí a bude to lepšie.

Rodina po čase: časom som zistil, že otec bol 6 mesicov v base a pracoval pre mafiu a mama bola 4 roky na odvikačke od drog. Počúvaju metal a sú ceľkom zábavni. Malý 12 ročný chalan je puberťák a furt ma nejakeé problemy a 3 ročné dieta je 2 tyždne tu a 2 u druhej mamy. Dovolia mi zrejme vsetko čo budem chciet, na párty ma pustia a tak, len si musím u nich trošku vybudovat dôveru a bude to super. Brazílčan je stále taký tichý a nekomukatívny, jedináčik, dúfam že si zvykne, že aj mňa musí rešpektovat. Peňazí veľa odo mňa nežiadajú, len niekedy nejaké peňiaze na benzín a trochu za jedlo.

Na záver: toto je možno dobrá skusenost, ale neviem, či tu vydržím celý rok. Možno len pol roka a poziadam o presťahovanie. Dnes som sa stretol s Kate, ktorá tu tiež prispieva - došla so svojou koordinátorkou nafotiť nový dom a po tom, čo mi hovorila som rád, že mám to, čo mám.

Ďakujem za čítanie

Ján Brunovský

This entry was posted on Thursday, September 25th, 2008 at 2:45 am and is filed under Zážitky z USA. You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.