Exchange in USA

Práve som sa po troch dňoch vrátil z “kempu”, kde som bol s rodinou bratov, ktorí ma hostujú. Ak vás zaujíma ako to tam vyzeralo, kliknite na “čítať ďalej”

V piatok o šiestej ráno som sa zobudil, umyl sa a naraňajkoval. Doug ma odviezol k svojmu otcovi, v ktorého trucku sme približne o desiatej ráno vyrazili z Erie.

Cesta trvala niečo cez hodinu trištvrte, v tých ich truckoch totižto jazdia relatívne pomaly, v každej zákrute máte pocit, že sa idete prevrátiť na stranu. Ako som už dávnejšie písal, otec bratov, ktorý ma hostujú je šerif. Pod jeho jurisdikciu patrí celý Erie County ( ktorý ma obrovskú rozlohu ) a ďaľší “menší” šerifovia. Ako policajt pracuje už cez 30 rokov, preto mal dostatok príhod na celú cestu. Za celý život sa nedostal ani do jednej “prestrelky”, Erie nie je až také angry city. Ak sa tu náhodou striela ( čo sa tu v USA vo všeobecnosti nedeje až tak často, ako to zobrazujú vo filmoch ), tak sú to z 90% rôzny drogoví díleri alebo čierni, čo ako sám povedal, až tak nevadí

Po príchode sme pokosili trávu, Bob ( šerif ) pospiloval nejaké konáre, zjedli sme sendvič a ani neviem ako bolo 7 p.m. a prišla jeho žena s dcérou a neterou. Teda ešte sa musím vrátiť k tomu sendviču… Samozrejme, biely mäkký chleba - u nás známy ako toastový, do toho nejaká šunka. K tomu čipsy, slané tyčinky, onion dip. Táto kombinácia sa minimálne v tomto kruhu ľudí teší obrovskej obľube, jedli to každý deň. Čipsy a slané praclíky su tu brané ako normálne jedlo. Čo viac dodať Trochu predbieham, ale poviem vám, čo raňajkovali. Pancakes ( palacinky ) so sirupom, volským okom, sausages ( niečo medzi párkami a klobásami ) a opečeným mletým mäsom. Normálne keď som videl tu kombináciu, zdvíhal sa mi žalúdok. Preto som si radšej, ako klasicky ukoristil cereálie s mliekom. Ok, ale aby som sa vrátil späť, po príchode sa rozložil oheň, okolo ktorého sme si všetci posadali a začali sa popíjať alkoholické nápoje. Po chvíli nás prišiel navštíviť aj miestny šerif, ktorý bol ale v službe, čiže sa zdržal asi iba pol hodinku. Toto nočné posedenie sa opakovalo každý deň.

V sobotu nás čakalo horseback riding. Cez hodinu sme jazdili po lesoch, bol som prekvapený obtiažnosťou terénu, no bola sranda. Teda až na komfort jazdy, to pre nás, príslušníkov “drsnejšieho” pohlavia veľmi vtipné nebolo

na ceste späť na ranč

V tento deň som prvý krát ako chapec z mesta jazdil na motorke a išlo v podstate celkom dobre, som taký talent naturálny. Jazdil som na vedlajšom pozemku šerifovej tuším sestry - vlastnia obrovskú lúku s chatou.

V sobotňajšiu noc sme hrali aj hru Kan Jam, ktorú mi ospevovali už týždeň pred tým

50 stôp od seba sa postavia dva koše ako môžte vidieť na obrázkoch. Tím sa skladá z dvoch ľudí. Ku každému košu sa postavia dvaja protihráči a na striedačku sa hádže frisbee. Teda napríklad, začína lavá strana, hádže hráč prvého družstva. Na druhej strane pri koši sa jeho spoluhráč snaží rukami zraziť letiace frisbee do koša. Ak padne dnu, majú 3 body, ak ho iba zrazí tak, že buchne, je to za jeden bod a ak frisbee same, bez pomoci spoluhráča udrie do koša, je to za dva. Ak sa nebodaj niekomu podarí vhodiť do otvoru na prednej strane, družstvo vyhralo. Nám sa to stalo za celú noc len jeden krát, keď Doug už čo - to popil, a to som nehral s amatérmi. Po hráčovi z prvého družstva na ľavej strane hádže hráč z druhého družstva. To isté na pravej strane, vždy začína hráč toho družstva, ktoré ma viacej bodov. Dúfam, že ste z tohto pochopili princíp hry. Ja sám by som asi nepochopil

krátke video zo zahrievacieho, nesúťažneho kola

V nedeľu ráno sme si eśte išli zastrieľať do lesa, okolo jedenástej ženy odišli a ostali sme tam traja, Doug, jeho otec ( šerif ) a ja. Išli sme asi na tri hodinky pochodiť po lesoch… Hneď na začiatku sme videli dve srny, neskôr som zahliadol aj tretiu. Okrem toho kvantum veveričiek a objavili sme čerstvé stopy po tom ich divom psovi ktorý tu žije ( neviem si spomenúť, ako mu hovoria ), zahliadnuť, alebo nebodaj ho odstreliť počas sezóny je vraj skutočné umenie, má totižto skvelý čuch a sluch a je nesmierne plachý.

Lesy naokolo “campu” ( ako údajne väčšina v Amerike ) sú plné divej zvery, hneď v prvú noc sme s Dougom videli na vedlajšej lúke 3 srny, a to sme ani nehľadali. Keď sme išli nasledujúcu noc pozorovať, videli sme ich za hodinu na rôznych lúkach asi cez 20. Dúfam, že už čoskoro budem mať tú polovnícku licenciu, už sa na tom pracuje. Za 101 dolárov ( non - resident, kebyze som miestny je to iba 26 dolárov ) budem mať povolený odstrel jednej srny, počas sezóny nejaký počet zajacov, veveričiek (ktoré sú tu veľké skoro ako zajace ) a tuším že aj moriaka a jedného toho divého psa.

Tak, to bol v skratke môj víkend.

Ak chcete dostávať notifikáce o nových článkoch, stačí, aby ste do políčka nižšie vyplnili váš e-mail. Vaše adresy nebudú zneužité, nemusíte sa preto obávať záplavy spamu.

Your email:  
Subscribe Unsubscribe  

This entry was posted on Tuesday, August 19th, 2008 at 12:12 am and is filed under Zážitky z USA. You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.