Exchange in USA

Podarilo sa mi nájsť trochu voľného času, preto som sa konečne rozhodol priniesť vám krátky článok o tom, ako prebiehala svadba, na ktorú som bol pozvaný, aj keď som bol v USA ešte len dva dni.

Už na ceste z Buffla do Erie som sa od Boba dozvedel, že ideme na svadbu. Lenže som asi nejako prepočul dosť podstatný údaj - dátum tejto svadby. Vo všeobecnosti som tomuto nevenoval veľkú pozorosť, bol som unavený, celý deň som presedel na letiskách a mieril som do mesta, kde som v živote nebol, s človekom, ktorého som nikdy pred tým nevidel, a mám s ním naviac stráviť najbližších 10 mesiacov života. Nejaká svadba ma práve vtedy vôbec netrápila.

Ale prišlo ráno. Teda ráno, vhodejšie povedané, prišlo poludnie a ja som sa prebral ( ak si myslíte, že dospíte 9 hodinový časový posun za dva dni, mýlite sa ). Umyl som sa a pustil sa do raňajkovania cereálií, popričom nejako prišla reč na svadbu, a že či mám všetko čo potrebujem. Ja že jasne, oblek som si priniesol, jedine čo potrebujem su ponožky do obleku (ktoré som si zabudol ) a pýtam sa, že kedy to vlastne je? Dostávam odpoveď - recepcia začína o 6 p.m., na obrad pred tým nepôjdeme. Ale kedy, v aký deň? No veď dnes… Super Z nielen mojich skúseností teda vyplýva, zoberte si so sebou oblek/šaty, topánky, tak ako som to našťastie spravil aj ja… Zídu sa vám či už na školských akciách, tak aj v “súkromnom živote”. Teda nieže zídu sa, je dosť pravdepodobné, že ich budete aj potrebovať a je predsa škoda kupovať si nové, keď jedny doma máte.

Ale späť k téme… Približne 3 minúty pred šiestou sme vyrazili z domu, ako vždy, dali sme si načas. Prišli sme do hotelu Avalon, kde sa to všetko konalo. Hneď vo dverách nás uvítali s pivom všetci bobovi kamaráti, medzi ktorými je aj môj budúci učiteľ matematiky, pokial teda pôjdem na East High School, čo sa ešte rieši… Táto škola je jediná obyčajná štátna v meste, no je tu jeden problém. Nachádza sa v chudobnejšej štvrti mesta a chodí na ňu, povedzme si to narovinu, často problémova zmeska rás, od hispáncov (dúfam, že som to napíal dobre) cez čiernych… Biely ľudia tam tvoria asi iba 50%. No keď už na ňu budem donútnený chodiť, Bob ma dostane do “honor programu”, čo znamená “inteligentnejší” výber školy, viac-menej oddelený od zvyšku. Druhá varianta je Colligiate, štátna výberová škola pre “inteligentné” deti s určitým priemerom, ( dokonca je kúsok od nášho domu, čiže by som do školy mohol chodiť pešo ) kde ale nová riaditeľka povedala, že ma nechcú a bude mi lepšie na East… Ináč je to milá osoba :-! Tretia, a posledná možnosť je súkromná kresťanská škola ( skoro všetko je tu kresťanské ), kde ale nie sú ochotní mi dať štpendium, lebo majú už neviem koľko exchange študentov. To znamená jedno, chcú po mne cez 7 tisíc dolárov, čo mi príde ako nekresťanská suma za absolvovanie jedného ročníka. Bob a Doug ale majú známeho, tuším nejakého kňaza, ( ktorý má bohatých známych ) a možno sa mu to nejako podarí vybaviť. Možno, ale zatiaľ to vyzerá asi na ten honor program na East. Troch som odbočil od témy, no dúfam, že odpustíte

Takže, po švédskych stoloch, zoznamovaní sa skoro so všetkými ľudmi ( ktorých mená som sa už ani nesnažil zapamätať ) sme sa presunuli do veľkej miestnosti s tanečným parketom a stolmi, pri ktorých sa konala večera. Po menších trabloch s usádzaním začal “nástup” 9 družičiek, 9 “družičiakov”, nevesty a ženícha, prípitky, fotografovanie a ďaľšie vtipné prípitky…

Ešte pred tým sa otvoril bar ( kde sa komplet všetci nahrnuli - vytvorila sa obrovká rada ) a začali piť. Rôzne ochutená vodka sa tu raduje veľkej obľube, no nie tak, ako všetky tie ich “pivá”. Tie úvodzovky sú tam naschvál. Totižto podľa mňa to ani pivá nie sú, su to nejaké hybridy medzi detskou limonádou a nealkoholickým pivom. Všetkým som vysvetlil, že musia prísť na Slovensko alebo Česko a ochutnať, ako chuti to skutočné. Po tom slávnostnom nástupe, pripíjaní a fotení nasledovala večera, poča ktorej bo bar zatvorený - tzn. ešte pred zavretím si osadenstvo môjho stola nabralo asi 20 pív a 20 drinkov, však nebudu sedieť nasucho Boli to až na 2 výnimky všetko mladý ľudia - 20 až 30 rokov, no nikto z nich nevedel piť… Hneď sa nadrúzgali, najmä žeské osadenstvo

S týmto pánom na fotke som viedol dlhú diskusiu na tému športy…

Teda pre neho ( ako väčšinu amíkov ) sú športami len bejzbal a americký futbal, takže sme a nejako navzájom doberali… Historky ako hral v Európe profesionálne soccer a strielal nám toľko gólov, že všetci Európania po ňom chceli autogram to zaklincovali Diskusiu sme ukončili v zmysle, kto je neschopný a nevie bejzbal alebo americký futbal, dá sa v Amerike na soccer. Čo som mal iné spraviť, ale ináč funny guy.

Okej, všetci sme sa napapali, nasledovala zábava ( resp. tanec, do ktorého ma všetci ťahali. )

No viete do kedy trvala? Zhruba o 11 p.m. sa už všetci začali zbierať preč… Pýtam sa Boba, čo sa deje? On že však už je jedenásť, svadba oficiálne končí… Ináč na celej svadbe som nezahliadol čoilen jedného človeka v mojej vekovej kategórii. A to vážne, tešil som sa že spoznám nejakých mladých ľudí ako ja, no nič z toho…

Odišlo zhruba 70% ľudí, ale to chvalabohu neznamenalo úplny koniec. Väčšinou tý mladší sa presunuli do vedlajšieho baru, ktorý bol v tom istom hotely, kde sa konala aj recepcia. Asi po pol hodinke sa tam nazbierala slušná kopa ľudí, vrátane nevesty a ženícha - pokračovalo sa v nasávani Bud Lightov, tancovaní, pri živej kapele… Však pozrite fotky a posúdte sami…

Toto video po mne chcú všetci zúčastnení… Podarilo sa mi totižto nasnímať za večer tretí pád nevesty, na čom sa potom skoro hodinu všetci uchechtávali a pozerali to stále dookola a dookola

O tretej sme sa ako všetci ostatní začali zbierať domov… Američania nemajú problém šoférovať po nejakom tom alkohole, ževraj im policajti nedávajú fúkať, iba v prípade, že to na nich skutočne vidno, skvôr sa obzerajú po otvorených flašiach alkoholu v aute…Tak, toto bola svadba á la Amerika. Keď to zhrniem, v podstate bola ako tie naše, s tým rozdielom, že trvala kratšie, hrali na nej modernejšiu hubu, nebol na nej jediný člevek v mojej vekovej kategórií a rodičov ženícha a nevety stála obrovský balík peňazí. No každopádne, je to pre mňa obrovský zážitok

This entry was posted on Tuesday, August 12th, 2008 at 6:02 am and is filed under Zážitky z USA. You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.