Exchange in USA

Moja návšteva ameriky bola trochu netradičná. Cieľ bol jednoduchý, spraviť anglické testy, zapáčiť sa im profesionálne a omrknúť si miesto, kde budem žiť najbližší rok…

Všetko spravené. Ale poďme pekne po poriadku. Ako tu už bolo povedané, moje štúdium v amerike bude iné, ako to vaše - idem na futbalovú akadémiu, budem bývať na intráku a mnoho ďalšieho…

Dňa 27.6. o 11:00 už sedím v lietadle, smer Düsseldorf, tam asi hodinka a pol času a už som v lietadle smer Miami. Nakoľko som cestoval s fotrom, tak let sa dal prežiť, aspon sme si poriadne pokecal. Po prilete do Miami taxíkom do hotela, potom kvalitná americká večera (fakt som sa strašne prejedol ), a výdatný spánok. Ráno do požičovňe áut (mali sme Pontiac, fakt super), potom pozrieť Miami beach a downtown, parádička. Odtiaľ zo dvesto míľ do Bradentonu, mesta, v ktorom je IMG academies, moja školička. Bradenton je typické americké malé mesto, 60 000 ľudí, rovné ulice, rozťahané ako sopeľ. Tam ešte na pláž (biely piesok:D) a potom do hotela. ďaľšie dva dni boli len o aklimatizovaní sa na teplotu (cca 35 stupňov) a vlhko, kúpaní sa a tak, taká dovolenková pohodička.

Môj prvý tréning bol 30.6. ráno o 9:00. Všetko zapadalo ako hodinky. Všetko vychádzalo, trénerovi som sa zapáčil, takisto aj on mne,  je to bývalý vojak, žiada disciplínu, ale inak veľmi priateľský, prispôsobivý a inteligentný človek, veľmi príjemne sa s ním spolupracovalo. Potom ostatní z akadémie, či už pani od financií, či už šéf futbalovej akadémie, všetko zapadalo…

1.7. bol deň, keď som bol okrem troch tréningov aj na pokeci v škole… Pre priehľadnosť by som celú ich akadémiu rozdelil takto… Chodí tam cca 850 študentov, z toho tretina cudzinci, všetci športovci chodiaci do jednej z dvoch škôl, buď je to Pendleton school,  čiže normálna high school, alebo na university of miami, ktorá poskytuje LEN hodiny angličtiny. Kvoli tomuto som musel robit slep test, k nemu trochu neskôr. Všetci študenti Pendletonu su športovci z img, nikto iný tam nechodí.

2.7. Slep test day. Nepovedali mi žiadne čísla, na koľko to mám urobiť,  len že čo najlepšie. Ten test bol fakt až primtívne jednoduchý, a ešte mi dali také zadanie, kde bolo asi 15% vysledkov zaškrtnutých a len zgumovaných, Preto ma moc neprekvapilo, keď mi povedali, že “You made them very well”, ani len presné číslo mi nedali, ale predpokladám takých 95%. Potom sa este porolučovať so všetkými, veľa gratulácií, veľa viet štýlu “Tešíme sa na teba” a podobne, potom veľa handshakeingu a bol čas odíjsť. S veľkou spokojnosťou som sa rozlúčil s ľudmi, s ktorými moj otec rozprával kým ja som trénoval (učiteľ z New Yorku, spolumajiteľ Jet Blue, americkej nízkonákladovej aerolinky,a tak podobne) a išli sme do hotela sa pobaliť a ešte posledný raz na pláž.

3.7. sme ráno išli do Fort myers na letisko, nič špeciálne sa v ten deň už nestalo.

A záver z môjho týždňového pobytu? Všeobecne, američania sú veľmi slušní a vychovaní, angličtina ktorou hovoria je sice pomerne jednoduchá, ale prízvuk je strašný. Aj po týždni som mal ešte problémy mu rozumieť. Ale myslím, že keď tam pôjdem na rok, nebudem tam mať s týmto najmenší problém.

Aby som to celé zhrnul, všetko mi vyšlo tak, ako malo… Už sa neviem dočkať môjho druhého, definitívneho odletu…

Prihláste sa pre odoberanie informácií o nových článkoch!

Your email:  
Subscribe Unsubscribe  

This entry was posted on Sunday, July 13th, 2008 at 8:55 pm and is filed under Zážitky z USA. You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.