Exchange in USA

30.jún. Pondelok. 9.30. Takýto appointment ( časenku ) som si zajednal na ambasáde. Ako sa mi darilo a čo všetko je potrebné urobiť k tomu, aby ste dostali VISA sa dozviete v tomto článku.

Týždeň pred termínom som začal zháňať všetky potrebné dokumenty a vybavovať veci k formulárom. Tu je zopár dôležitých bodov, ktoré treba určite skontrolovať-spraviť aby vaša žiadosť bola platná a dostali ste VISA typu J-1- teda určené pre exchangerov.

1. Skontrolujte si platnosť pasu. Pozor. Musí byť platný minimálne šesť mesiacov po skončení vášho pobytu.

2. Zajednajte si časenku. Tento úkon sa robí na webovej stránke veľvyslanectva. Predtým ako si zajednáte termín vyplňte formulár DS-156, ktorý sa vypĺňa elektronicky na už spomínanej stránke veľvyslanectva. Neskôr budete musieť vyplniť formulár DS-157, DS-158, DS-2019

3. Budete musieť zaplatiť poplatok vo výške 131 USD, výšku poplatku v SKK udáva veľvyslanectvo každý mesiac na svojej stránke. Takisto budete potrebovať dokument o nášteve školy, výpisu z účtov svojich rodičov, radím, hodí sa aj list vlastníctva nejakej nehnuteľnosti - aby Amíci vedeli, že rodičia vás tam nenechajú o hlade. No a budete sa musieť odfotiť, fotka musí mať rozmer 5×5cm.

Pri vypĺňaní formulárov sa stretnete s neskutočnou kopou otázok, ktoré vás budú buzerovať, a to:    Či ste sa zúčastnili na genocíde ?  Či ste terorista ? Atď ,atď.

Tých ktorým nedoplo,  zaškrtnutie YES by bolo velikánskym problémom. Avšak dbajte na to aby údaje boli vyplnené s maximálnou precíznosťou a pravdivo. Pri vyplňovaní odporúčam čierne pero a údaje vypĺňať bez diakritiky.

Tak a nastal deň D. S fotríkom sme vyrazili s menším predstihom, aby som neprišiel neskoro, lebo to by mi asi neprešlo. Musel som sa ešte zastaviť na pošte a kúpiť obálku na ceniny a 38-korunovú známku. To preto, lebo nebývam v BA a pas si nechám zaslať poštou, snáď ho Slovenská pošta nestratí :).

Samozrejme zákon schválnosti. Havárka na Račianskom a mne neostávalo nič iné ako volať na Embassy, aby mali menšie strpenie. 9.35 som už stál pri malej búdke s kontrolou. Mimochodom celkom milí chlapíci. Zoberú vám telefóny, kľúče … Odporúčam zobrať si so sebou knihu alebo noviny, zídu sa vám… hneď poviem prečo.

Prišiel som teda do čakárne… Prvý odhad 30 ľudí… Tipoval som tak 2 hodiny čakania… Na kontrole mi pridelili poradové číslo 55. Zrazu počujem, ako pani volá ľudí k okienku 2 s číslom do 25. Ou jééééé…  Prvá vec, čo sa mi podarila, vkĺzol som dnu, odovzdal dokumenty, pani si síce trošku zapindala, že volala len žiadateľov s čislami do 25, ale výhovorka: ´´ Prepáčte, prepočul som,´´ zabrala. Ušetril som tak asi hodinku času. No a nastalo čakanie, v ktorom by sa mi hodili spomínané noviny. Preplnená miestnosť, všade forky Busha, Riceovej, Bieleho domu, termíny volieb, nefungujúci televízor, no proste málo vecí na odreagovanie.

Po polhodine ma zavolal chlapík k okienku číslo 4…

- You speak English, right ? -

- Yes - odpovedal som.

- Smile - snažil sa ma trošku rozveseliť.

- Where would you like to go ? -

- To the Eastern part of the US -

- Now we´re going to check your identity, daj lavy uka-zo-vak na ten displej - overil si moje otlačky prstov a vraví:

- Incredible…. It´s yours. Visa bu-du cho-to-ve sajtra.

Povedal som mu, že to chcem vybaviť poštou a on opäť lámaovu slovenčinou:

- Posh-tou tr-va tak, tri-čty-ri dny -, podal som mu obálku a so slastným pocitom, ktorý prajem každému žiadateľovi som sa pobral preč

This entry was posted on Monday, June 30th, 2008 at 8:33 pm and is filed under Prípravy pred cestou. You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.